Okolo šiestej som sa vymotala z postele a prekvapivo som všetko stihla. Ako som už vravela, o 6:55 nám išiel vlak a tak sme to museli stihnúť. Teta pri okienku s lístkami bola mierne nechápavá a pomalá, čiže sme na vlak dobiehali. Počkal nás starý vlak a už o niekoľko minút sme sa doplazili do Bratislavy. Nemožne dlho sme čakali na ďalší spoj, teraz už do Brna. Medzi tým, sme sa zoznámili s akousi tetou s psíkom. Je zvláštne a aj celkom príjemné, keď vám cudzí ľudia povedia čosi zo svojho života.
Vlak z Bratislavy do Brna bol plný a všade boli miestenky. No nakoniec sme si predsa len našli miesto. Obsah nášho kupé bol veľmi zaujímavý. Cesta ubiehala rýchlo, aj keď sa mi podarilo zapatrošiť telefón a následne ho hystericky hľadať. Všetko teda nakoniec dopadlo dobre a čoskoro sme dorazili do Brna. Teraz stačilo len sa vymotať zo stanice a vydať sa do mesta.
Najprv sme mali na mierené do McDonaldu, nie na občerstvenie a potom na námestie Svobody. To by sme však neboli my (akože aj my ženy) ak by sme nemali mizerný orientačný zmysel. No vďaka nemu, sme si pozreli aj niekoľko ďalších zaujímavých uličiek. Dostali sme sa napríklad na Dominikánske námestie (teda myslím, že sa tak volalo), kde boli úžasné trhy s ovocím a zeleninou. Ďalej sme sa presunuli uličkou, kde boli tiež trhy, ale viac s domácimi a tradičnými výrobkami. Konala sa tam akási slávnosť, myslím, že sa to volalo Dni Brna, alebo čosi také.
Musím priznať, že sme sa dosť motali, ale nakoniec sme na ono námestie Svobody prišli. Zašli sme do McD a vite čo, boli sme tam veľa krát a zakaždým vám to asi nemusím spomínať. Tam sme predali topánky z Votoč Vohoz a išli sme sa prejsť po meste. Vážne ma fascinovalo, že ste mohli ísť akoukoľvek uličkou, ktorá vedie z námestia a zakaždým sa dostanete späť. Hlúpa poznámka. Brno sa mi hneď zapáčilo, je úplne iné ako Praha či Bratislava. Ale ja už to tak mám, všade sa mi páči viac.
Dosť dlho sme sa prechádzali v rôznych uličkách a vždy sme sa vrátili na rovnaké miesto. Chvíľami sme nevedeli čo so sebou, ale Brno ma dosť fascinovalo. Okolo jednej sme sa vybrali do Mandarin klubu, kde sa konal zraz Beliebers. Boli sme niečo ako veľvyslanci Slovenska, pretože kamarátka robí zrazy a tak sme spolu išli do Brna. Som typ, ktorý väčšinou pri práci (a všeobecne) zavadzia a tak som sa hneď z počiatku utiahla do kúta. Keď sme vošli, privítali nás dva chalani, ktorý zraz oragnizovali, neskôr sa objavil aj Adam Mišík. V klube vládol chaos, pretože to nejako nestíhali, ale nakoniec to dobre dopadlo. Nemyslím, že tieto 17detaily vás veľmi zaujímajú a tak sa vrátim k pobytu v Brne. Celý deň sme si všímali, že po Brne chodia historické električky, strašne som si to chcela skúsiť a tak sme sa na Hlavní nádraží odviezli električkou.
Do môjho zoznamu obľúbených vecí patrí fakt, že mešká vlak. Alebo čokoľvek iné. Vlak mal ísť pôvodne za necelú pol hodinu, no nakoniec ešte 20 minút meškal. Čo už, vlak bol opäť plný, no nakoniec sme si našli miesto u akýchsi cudzojazyčných ľudí. Fakt neviem odkiaľ boli. Do Bratislavy sme prišli unavené a za úplnej tmy, všetko nás bolelo, ale vlak domov sme stihli presne a čoskoro sme boli doma.
Bratislava hl. stanica
Nakoniec dve "bonusové" fotky zo zrazu.
perfektný článok,takéto cestovteľské mám veľmi rada :)) muselo to byť super,inak o tom zraze som čítala na fb dosť,mňa by náhodou detaily zaujímali :)
OdpovedaťOdstrániťSuper článok , veľmi pekné fotky ;)
OdpovedaťOdstrániťOne way to fashion