utorok, 14. júla 2015

Späť


Vždy keď som dostala otázku či by som v svojom živote niečo zmenila, odpovedala som, že nie. Nechcela som nič meniť, pretože realita by bola iná ako teraz a aj ja by som bola iná. Ale jedna vec mi vždy vyplávala na povrch, ak by som teda mala niečo zmeniť, tak by som už od malička chodila na balet. Byť baletka bol takmer vždy môj sen a začala som si ho plniť až teraz. Bohužiaľ na konzervatórium chodiť už nebudem a ani primabalerína zo mňa nebude. Ale som rada, že aspoň z časti si svoj sen plním.

Od novembra 2014 chodím spolu s maminou do Baletnej akadémie Adély Pollertovej. Sú to hodiny pre dospelých a do júna sme chodili na začiatočnické lekcie. Medzi začiatočníkmi ste 3 semestrie (dohromady 36 hodín). A môžem vám to tam len doporučiť, naša skupinka sa od začiatku skoro nezmenila a už sa tam vídame celkom dlho, je pravda, že som tam najmladšia, ale nikdy to nebol problém.  Niekedy mám pocit, že nerobím žiadné pokroky, ale keď sa potom obzriem, tak ich naozaj robím. A občas sa oddám naivným predstavám, kedy som taká dobrá, že ma preradia do mojej vekovej kategórie. To by bolo veľmi pekné. 


2 komentáre :

  1. Za snami treba ísť vždy, verím tomu, že nikdy nie je neskoro. A ktovie, možno nebudeš primabalerína, ale to neznamená, že si nezatancuješ v nejakom predstavení. Držím palce, nech ti to vychádza podľa predstáv :-)

    lovevalentina.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Za snami treba ísť vždy, verím tomu, že nikdy nie je neskoro. A ktovie, možno nebudeš primabalerína, ale to neznamená, že si nezatancuješ v nejakom predstavení. Držím palce, nech ti to vychádza podľa predstáv :-)

    lovevalentina.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť

♥ Ďakujem za váš komentár ♥