NEŠŤASTIE V KAKTUSEJ RODINE II

Po nečakanom odchode mojej kaktusej slečny Beátky odišiel aj Bořivoj, nemôžem povedať, že by som to nečakala, ale aj tak to bolo bolestivé lúčenie. Keďže viem, že sa v mojom nešťastí vyžívate (po úspechu s Beátkou, že), tak som sa rozhodla o niekoľko dní neskôr, potom čo Bořek odišiel do večných rašeliníšť, spísať článok aj na jeho počesť.

Viete, on chúďa Bořivoj už dlhšiu dobu bojoval s záhadnou chorobou, ktorá ho z vonku začala zožierať. Rozhodla som sa pre dlhú a nie príliš nádejnú liečbu dehydratáciou a priamym slnečným žiarením. Liečba trvala takmer pol roka a keď už to začínalo vyzerať predsa len nádejne, tak sa stalo niečo hrozné.. Otvárala som okno a Bořek spadol z parapetu a síce to prežil, ale no nevyzeral vôbec dobre. Po prebdenej noci som sa rozhodla, že naša rodina už nezvláda takýto tlak a bez Bořkového súhlasu som ho poslala na smrť. Dúfam, že mi to v kaktusom nebi odpustí. Musím sa priznať, že ma to spätne veľmi mrzí, pretože som mohla ešte predsa len investovať trochu času na jeho liečbu. Čo ma ale mrzí najviac je, že Bořivoj bol darček k 15 narodeninám od D. a to mi pravdepodobne trhá srdce najviac.

Ako vidíte, príliš sa viažem na veci. Bořivoj odpočívaj v pokoji.